Ján Bubeník st.
Nahliadnutím do dnešných
modelárskych ča
sopisov
môže čitateľ' nadobudnúť dojem, že upútané modely už vyhynuli, alebo sa
stali okrajovou záležitosťou modelárstva, nehodnou vážneho záujmu. Avšak
upútaný let stále žije bohatým životom a zaslúži si, aby bol umožnený
prístup k súťažnému lietaniu i ďalším záujemcom z radov mladých. Na to
je ale potrebné, aby boli k dispozícii vhodné plány modelov pre
začiatočníkov. Ak sa v dnešnej dobe niečo z tejto triedy letu v
časopisoch sporadicky objaví, je to vždy iba parafráza na staré vžité
koncepcie modelov, ktoré ja považujem za nevhodné pre začiatočníka,
ktorý to chce dotiahnuť k súťažnému lietaniu. Buď' je model natoľko
chatrný, že sa stane v rukách začiatočníka iba prácne postavenou
hračkou na jedno použitie, alebo pri dôraze na pevnosť, má hmotnosť,
ktorá model degraduje na čosi, čo sa iba s vypätím všetkých síl motora
drží ako - tak vo vzduchu.
Tieto nedostatky som sa snažil odstrániť mnohými pokusmi s rôznymi koncepciami a konštrukčnými riešeniami modelov. Jednoznačne víťazne z tohto snaženia vyšla koncepcia modelu, ktorý predkladám.
Model tohto typu musí byť samozrejme dostatočne lietavý, no rovnako dôležitá je i odolnosť proti poškodeniu pri tvrdších stretoch so zemou, ktorým sa u toho typu lietania zo začiatku nevyhne nikto.
Tieto protichodné požiadavky spĺňa samokrídlo z plnej balzy potiahnutej moderným poťahovým materiálom Vlies, ktorý dodá krídlu dostatočnú pevnosť i pružnosť. Tieto vlastnosti je ale možné dosiahnuť iba za cenu malého ústupku aerodynamike - krídlo má profil rovnej dosky. Ubezpečujem ale všetkých vyznávačov profilománie, že pri plošnom zaťažení tohto modelu (24 g/dm2) je tento profil plne dostačujúci na to, aby model zalietal všetko, čo môže budúci kombatár alebo akrobatár potrebovať. Model je bez podvozku, štartuje z ruky, lieta sa na tráve. Je to jediná schodná cesta, ako môže začiatočník zvládnuť celé učenie s jedným modelom. Pri lietaní na asfalte znamená každá tvrdšia havária poškodenie, či zrušenie akéhokoľvek modelu. V neposlednej rade je model vhodný pre začiatočníka i jednoduchosťou konštrukcie a tým i stavby. Pri popise stavby budem predpokladať, že záujemcom o tento model sú už známe základné modelárske práce a pracovné postupy. Úplný začiatočník by mal rozhodne pracovať pod vedením skúsenejšieho modelára.
Pri výbere balzy dbáme v prvom rade na to, aby dosky bolí úplne rovné - všetky skrútené nekompromisne vyradíme. Z rovných následne vyberieme tie najľahšie. Merná hmotnosť by nemala prekročiť 0,1 g/cm3. Smreková lišta na nábežnú hranu byť tak isto rovná s priamym priebehom vlákien.
Krídlo zlepíme na rovnej pracovnej doske disperzným lepidlom. Trpezlivejší môžu použiť epoxid. Smreková lišta 5x10 v strede krídla, slúžiaca na upevnenie vahadla, musí byť do balzy vlepená čisto, bez medzier. Komu by to robilo ťažkosti, môže ju vynechať, no pred inštaláciou riadenia musí v mieste upevnenia vahadla balzu spevniť nalepením dvoch štvorčekov preglejky hr. 1 mm s rozmermi asi 20x20 mm. Po opracovaní krídla a výškovky do pôdorysného tvaru a oblepení koncov krídla a nábežnej hrany lištami 5x5 krídlo prebrúsime, zaoblíme všetky hrany po celom obvode a niekoľkokrát nalakujeme redším nitrolakom s následným prebrúsením. Motorové lôžko zlepíme epoxidom z dvoch dielov preglejky hrúbky 5 mm. Spodný diel presahuje až po zadnú časť krídla, čo mu dodá potrebnú pevnosť a tuhosť v pozdĺžnom smere. Lôžko prilepíme ku krídlu opäť epoxidom. (Pozor na polohu - lôžko nie je v osi krídla). Otvor motora samozrejme prispôsobíme použitému motoru, ale dôležité je motor vyosiť z kruhu a to o 3o (pozn. Pavol Barbarič). Nakoniec nalepíme zhora preglejku hr. 1 mm. Na krídlo i výškovku prilakujeme poťahový materiál Vlies. Na krídle nepoťahujeme preglejkové častí. Konečná povrchová úprava spočíva v nalakovaní celého modelu epoxidom, ktorý rozriedime technickým liehom. Lepšie sú dve vrstvy riedkym lakom, než jedna hustejším (každú vrstvu laku necháme dôkladne preschnúť). Po vytvrdení náteru pripevníme výškovku ku krídlu otočnými závesmi z prúžkov tkaniny (lemovka z textilnej galantérie). Tieto závesy sú výrobne jednoduché a funkčne bezchybné. Miesto na krídle či výškovke, ktoré bude tkaninou prekryté, natrieme disperzným lepidlom (nie až k miestu ohybu) a tkaninu na lepidlo pritlačíme. Tkanina odsaje vodu z lepidla a spoj drží takmer okamžite. Po zaschnutí lepidla ešte pásiky presýtime zriedeným epoxidom, samozrejme okrem miest ohybu, kde musí zostať tkanina voľne ohybná.
Vahadlo sa dá najjednoduchšie vyrobiť z pertinaxu či kuprextitu. Na tiahlo použijeme obvyklú bicyklovú špicu, páku výškovky kúpime plastovú s viacerými otvormi pre tiahlo. Spojenie tiahla s pákou je vhodné urobiť kombatárskym spôsobom - použijeme polovicu kovovej časti z lustrovej svorky (čokoládka). Tiahlo prechádza otvorom v svorke a je v nej zafixované skrutkou, ktorá prechádza otvorom v páke a tvorí zároveň otočný bod. Otvory v páke musia byť na priemer skrutky náležite zväčšené (vid' nákres). Na vývody vahadla z krídla je vhodné použiť oceľový drôt o priemere 0,8 - 1 mm. Na konci krídla predchádzajú drôty vodítkom z preglejky hr. 2 mm, vlepeným do zárezu v krídle.
Nádrž je zhotovená z obojstranne
plátovaného kuprextitu. Koncepčne vychádza z nádrží používaných v
rýchlostných upútaných modeloch. Umiestnením trubičiek do vertikálneho
stredu nádrže je prispôsobená i pre lietanie. Hmotnostne je porovnateľná
s plechovými nádržami, no práca s kuprextitom je presnejšia a
príjemnejšia. Najprv zospájkujeme presne opracované boky nádrže z
vnútornej strany. Vyvŕtame otvory pre trubičky a prispájkujeme ich z
oboch strán steny, cez ktorú prechádzajú. Spodnú stranu takto
zhotoveného dielu zabrúsime do roviny, prispájkujeme ho na základňu z
vonku i z vnútra. Dbáme na dôkladné prespájkovanie vnútorných rohov,
pretože po uzatvorení nádrže nie je možné dodatočne opraviť prípadnú
netesnosť. Hornú stenu presne obrúsime, aby išla do nádrže zasunúť
tesne. Nezabudneme na zaoblenie rohov podľa rádiusu spájkovačky na
bočných stenách. Potom stenu zasunieme do nádrže tak, aby bola 1 mm pod
okrajom bočných stien a po celom obvode ju prispájkujeme. Pri tankovaní
musí byť pravý predný roh nádrže v najvyššom mieste, pretože nádrž sa
pri tankovaní odvzdušňuje cez trysku karburátora. Samozrejme je možné
použiť akýkoľvek iný typ nádrže vhodnej pre tento druh modelov, musíme
ale pri inštalácii pamätať na to, že vertikálny stred nádrže musí byť v
úrovni trysky karburátora. Vonkajší koniec krídla netreba u tohto modelu
dovažovať, ako je to obvyklé, pretože správnu polohu ťažiska voči
pôsobisku vztlaku sme dosiahli posunutím motorového lôžka voči osi
krídla. Po nainštalovaní riadenia, nádrže a motora, skontrolujeme polohu
ťažiska modelu v pozdĺžnom smere, prípadne model dovážime tak, aby
poloha ťažiska súhlasila s výkresom.
Vrtuľu použijeme čiernu plastovú KP 180/100, ktorá je dostatočne pružná, takže ju pri pristavaní nezlomíme. Pred lietaním nezabudneme vrtuľu vyvážiť. Stačí to urobiť postupným zrezávaním konca ťažšieho listu. Riadiace lanká (v núdzi struny) o priemere 0,3 mm si pripravíme dlhé 13 m. Rukovať by mala mať rozteč 8 - 10 cm.
Štart z ruky sa môže začiatočníkovi zdať príliš ťažký, no pri dodržaní niekoľkých zásad sa dá naučiť veľmi rýchlo. Pilot musí držať rukovať v neutrále a nesmie podľahnúť pokušeniu ihneď' po štarte natiahnuť. Mechanik musí model hodiť tak, aby nedošlo k povoleniu ťahu v lankách. Snaží sa model akoby vyhodiť mierne von z kruhu. Rýchlosť hodu nemusí byť veľká. S dobre vyladeným motorom je model okamžite pod kontrolou pilota. Hod nesmie byť ani príliš strmý stačí asi 10 stupňový uhol. Pri zalietavaní si nastavíme požadovanú citlivosť modelu prestavovaním tiahla na páke výškovky (máme tam na to viacero otvorov).
Želám všetkým odvážlivcom, ktorý odolajú zvodom módneho lietania s RC modelmi a vyskúšajú let upútaný, aby ich počiatočné neúspechy neodradili. Prípadné dotazy a postrehy možno zaslať na adresu autora.
Na záver poznámka k názvu - vypožičal som si ho zo zoologického leteckého modelárstva. Pipistrellus pipistrellus je najmenší netopier, žijúci na našom území.