Vrtu�a je jedn�m z ve�mi d�le�it�ch prvkov motorov�ch modelov lietadiel. Spolo�ne s motorom zabezpe�uje dopredn� pohyb modelu. Najd�le�itej��mi charakteristick�mi �dajmi vrtule s� najm� priemer a st�panie. �al��mi d�le�it�mi �inite�mi s� tvar a po�et listov, plocha listu, pou�it� profil at�. U motorov�ch modelov je najroz��renej��m typom vrtule dvojlist�. Okrem tohto typu, s� pou��van� vrtule jednolist� a ob�as aj viaclist�. Pod�a sp�sobu uchytenia listov, del�me vrtule do dvoch skup�n, a to vrtule pevn� a vrtule nastavite�n�. U pevn�ch vrtul�, zauj�maj� listy vo�i osi ot��ania st�le rovnak� polohu. U vrtul� nastavite�n�ch, �i u� na zemi pred �tartom, alebo po�as letu, s� listy ulo�en� oto�ne v n�boji, ktor� je upevnen� na hriadeli motoru. U modelov kateg�rie F1B a B1 je zna�ne roz��ren� pou�itie sklopn�ch vrtul�, u ktor�ch s� listy vrtule ulo�en� oto�ne, pozd� mimobe�n�ch os�, le�iacich v rovine kolmej k osi ot��ania. Listy sa po dobehnut� motora (vyto�en� gumov�ho zv�zku) sklopia proti smeru letu, ��m sa v�znamne zn��i celkov� odpor modelu. Niekedy sa sklopn� vrtule pou��vaj� aj v kateg�rii F1C. Vyskytuj� sa aj pohonn� jednotky, ktor�ch vrtule nie s� hnan� priamo v�stupn�m hriade�om motora, ale s� s n�m spojen� reduktorom ot��ok. Ot��ky t�chto vrtul� s� zvy�ajne ni��ie, ako ot��ky hriadele hnacieho motora. Sleduje sa t�m najm� zv��enie ��innosti vrtul�, pou�it�ch u vysokoot��kov�ch motorov. Aerodynamick� sily vznikaj�ce na vrtuli pri jej ot��an�, je mo�n� prirovna� k sil�m vznikaj�cim pri obtekan� kr�dla. Vznik� tu vztlak, ktor� z v��ej �asti vytv�ra  silu naz�van� �ah, a vznik� tie� odpor, ktor�ho preva�n� �as� mus� by� prekon�van� kr�tiacim momentom motora. T�mito silami je vrtu�a oh�ban�, skrucovan� a nam�han� odstredivou silou. A pri tom je e�te vystaven� vibr�ci�m, ktor� sp�sobuj� �navu materi�lu, z ktor�ho je zhotoven�, a tak zni�uj� jej �ivotnos�.
Podobne ako kr�dlo, m� vrtu�a vo v�etk�ch svojich rezoch, s v�nimkou vymedzenej strednej �asti, aerodynamick� tvary, ktor� vytv�raj� pri dan�ch pomeroch �o najv��� vztlak a najmen�� odpor. Obvykle ide o tvary m�lo odli�n� od be�n�ch profilov pou��van�ch na kr�dlach modelov. Neznamen� to v�ak, �e v�etky profily s� vhodn� pre v�etky vrtule bez oh�adu na ich pou��vanie v r�znych podmienkach. Na obr�zku 1, s� zn�zornen� tri najpou��vanej�ie druhy profilov vrtule. Je to profil s rovnou spodnou stranou (1a), profil asymetrick� s mal�m prehnut�m (1b) a nakoniec profil s�mern� (1c). Profily s klenutou spodnou stranou (1d) s� m�lo vhodn�, s v�nimkou sn�� halov�ch modelov, preto�e maj� pri ni���ch s��inite�och vztlaku, pri ktor�ch vrtule pracuj�, v��� odpor.obr.1 Vztlak sp�sobovan� vrtu�ou, p�sob� kolmo na smer nabiehaj�ceho pr�du vzduchu a jeho v�sledkom je sila, ktor� zais�uje postupn� (dopredn�) pohyb modelu. Odpor p�sob� v smere pr�du vzduchu nabiehaj�ceho na vrtu�u a k prekonaniu jeho zlo�ky, premietnutej do roviny ot��ania vrtule, je potrebn� vynalo�i� ur�it� v�kon. Odpor listov vrtule p�sob� na ur�itom ramene od osi ot��ania a jeho zlo�ka tak vytv�ra moment, ktor� je prekon�van� kr�tiacim momentom motoru. Preto je d�le�it� pozna� nielen priebeh v�konu motora v z�vislosti na ot��kach, ale aj priebeh jeho kr�tiaceho momentu, ak chceme zvoli�, alebo dokonca sami navrhn�� spr�vnu vrtu�u.
Trochu o vyv�en�....
Pre up�tan� model (vlastne pre ka�d� motorov� model) je vrtu�a jednou z najch�lostivej��ch �ast� kompletu "vrtu�a, motor, v�fuk". Probl�m je v tom, �e ak je vrtu�a nevyv�en�, jednak nem� t� ��innos�, ktor� od nej o�ak�vame a v kone�nom efekte m��e vibr�ciami "rozlo�i�" cel� model. Vyva�ovanie, nie je a� tak� probl�m. Potrebuje� na to br�sn� papier jednak drsnej�� (zrnitos� cca 200) a jednak jemn� (zrnitos� cca 380). Na hrub�ie obrusovanie stredne ve�k� piln�k (��rka do 25 mm) drsnos� porovnate�n� s br�snym papierom zrnitosti 150 a pr�pravok na samotne meranie vyv�enia. Tu sa jedna o gu�atinu presn�ho priemeru, ktor� je zhodn� s otvorom vo vrtuli (vrtu�a ide nasun�� "natesno"). Pokia� to bude� robi� v dielni, �� doma v k�ude, je dobr� pou�i� opierku, medzi hrany ktorej vrtu�u polo��� (obr. 1) a v podmienkach letiska pre orient�ciu posta�� aj, takpovediac, ru�n� vyva�ova�ka, tu sa iba chyt� vyva�ovan� vrtu�a medzi prsty, za hroty vyva�ovacieho t��a (obr. 2). Prirodzene, nejde o jedin� mo�n� pr�pravky. Existuje viac druhov pr�pravkov, spomeniem aspo� magnetick� stojan�ek (obr. 3) a ku�e�ov� vyva�ova�ku (obr. 4). Samotn� br�senie m��me za�a� robi� a� vtedy, ke� zist�me, ktor� list je �a���. Pod�a jeho pribli�nej hmotnosti (poloha listu pri vyva�ovan�) sa rozhodneme pre "hr�bku" n�stroja. Obrusova� je treba opatrne a myslie� na to, �e treba dan� list od�ah�i� iba nato�ko, aby bolo mo�n� ho jemne dov�i� dohladen�m jemn�m br�snym papierom. A rozhodne nie zo spodnej strany listu, preto�e m��me takto zmeni� uhol n�behu (st�panie) dan�ho listu. Toto sp�sob� dynamick� nevyv�enos�, ktor� sa odstra�uje dos� �a�ko.
obr.1	obr.2
obr.3	obr.4

Pavol Barbari�

Copyright © Domovská stránka upútaných modelov / Slovak CL Homepage
Všetky práva vyhradené

Publikované: 21.03. 2008 (2849 čitateľov)