Riadenie up�tan�ch modelov, zjednodu�ene povedan�, del�me pod�a v�vodu laniek. Prv� sp�sob je v�vod laniek pod, respekt�ve nad kr�dlo a druh� v kr�dle. Bez oh�adu na to, �i bude mechanizmus tiahel skryt� v trupe, alebo nie, je tiahlami ovl�dan� v��kov� kormidlo.

Z�kladnou ovl�danou funkciou v�etk�ch up�tan�ch modelov je v��kovka. Jej v�chylky by mali by� 20^o – 30^o nahor a 15^o a� 20^o dolu. Pri spr�vnej kon�trukcii riadenia, by sa mali v�chylky riadenia zhodova� s v�chylkami rukov�te.  Aby to tak bolo, treba dodr�a� ur�it� z�kladn� pravidl�. T�m najd�le�itej��m pravidlom je dodr�anie pomerov jednotliv�ch vzdialenost� tak, ako to je zn�zornen� na nasleduj�com obr�zku. Pomer "P" prevodu sa mus� pohybova� v rozmedz� 1,5 a� 2,0, ako je to zn�zornen� na obr�zku 1.

obr.1

Up�tan� modely ale nies� iba �kolnou kateg�riou, u ktorej vysta��me iba s dvojlankov�m riaden�m. U modelov makiet je potrebn� po�as letu ovl�da� ot��ky motora, pr�padne �al�ie funkcie (klapky, podvozok, odhodenie b�mb a in�). Na ovl�danie t�chto funkci� sa pou��va nieko�ko sp�sobov. Z�kladn� a kon�truk�ne najjednoduch�� je ovl�danie  funkcie spojen� s v��kovkou (obr. 4). Tento syst�m pracuje tak, �e v krajnej polohe v�chylky v��kovky sa napne pomocn� lanko a n�sledkom toho sa vykon� po�adovan� funkcia. Princ�p je s�ce jednoduch� ale pomerne nev�hodn�, preto�e k vykonaniu funkcie v�dy pr�de aspo� na kr�tky �as k ovplyvneniu charakteru letu (�pln� natiahnutie alebo potla�enie v��kovky). Preto sa tento syst�m uchytil len v kateg�ri�ch F2A a F2C ku zhas�naniu motora.

obr. 3

�al�� sp�sob ovl�dania je pomocou tretieho lanka. Lanko mus� vych�dza� z trupu za osou vahadla, aby pri ovl�dan� nest��alo model do kruhu. Druh� koniec je prichyten� na rukov�ti. V�aka tomu, �e lanko je nap�nan� odporom vzduchu, mus� by� ovl�dac� mechanizmus dr�an� neust�le v predp�t� pomocou pru�iny, ktor� zamedzuje jeho pred�asn� spustenie. Tak�to mechanizmus je vhodn� na ovl�danie odhodenia b�mb, ovl�danie podvozku, pr�padne ku sp���aniu programov�ho kot��a vo vn�tri trupu, ktor� sp���a jednotliv� funkcie ovl�dan� servomechanizmami. Nehod� sa v�ak na  ovl�danie ot��ok motora a klapiek. Na to je vhodnej�� sp�sob, ktor� nepotrebuje predp�naciu pru�inu, nevad� mu odstrediv� sila a je n�m mo�n� ovl�da� ot��ky motora aj na modeli stojacom na zemi. Vy��ie spomenut� po�iadavky sp��aj� mechanizmy s posuvn�m alebo dvojit�m, pr�padne trojit�m vahadlom.

Posuvn� vahadlo

Princ�p mechanizmu je na obr�zku 4. Vahadlo ovl�daj�ce v��kovku je oto�ne uchyten� v be�ci na �ape. Be�ec sa m��e vo vod�tku pos�va� vyzna�en�m smerom. Posun be�ca prebieha prostredn�ctvom pomocn�ho vahadla, ktor� je uchyten� oto�ne na pevnom �ape a prostredn�ctvom lanka 3. Pri ovl�dan� v��kovky lankami 1a 2 sa nepohybuje lanko 3 a nemen� sa teda nastavenie ot��ok motora. Pritiahnut�m, alebo povolen�m lanka 3sa nemen� vz�jomn� nastavenie laniek 1 a 2, iba sa posunie pomocn�m vahadlom hlavn� vahadlo a zmen� sa nastavenie motora, bez zmeny nastavenia v��kovky. V�etky lank� s� za letu za�a�en� rovnakou silou, �o je dan� geometrickou podmienkou vzdialenost� otvorov na pomocnom vahadle. Posuv lanka 3 je rovn� pribli�ne dvojn�sobku posuvu laniek 1 a 2. Sch�ma rukov�ti pre toto riadenie je na obr�zku 6.

obr. 4

Paralelogram

Kon�truk�ne jednoduch��, a preto aj roz��renej�� je princ�p viacn�sobn�ch vahadiel. Riadenie vyu��va mechanizmus zn�my pod n�zvom "paralelogram" (obr.5) . Pri kon�trukcii a v�robe mus�me dba�, aby rozostup otvorov A boli zhodn�. �alej musia by� zhodn� rozostupy hlavn�ho vahadla B, s d�kou spojovacieho vahadla C. Princ�p syst�mu spo��va v tom, �e pokia� sa spolo�ne pohybuj� lank� 1 a 2 opa�n�m smerom ako lanko 3, tak je ovl�dan� iba v��kovka a nastavenie ot��ok motora zost�va zachovan�. Ale ak, pohneme iba lankom 1 oproti lanku 2, pri�om sa nepohybuje lankom 3, s� ovl�dan� iba ot��ky motora a nemen� sa poloha v��kovky. Tento mechanizmus sa m��e pou�i� aj s trojn�sobn�m vahadlom na ovl�danie troch pr�padne viacer�ch funkci�, s pou�it�m �tyroch laniek.

obr. 5

Mechanick� prevedenie vahadla

Najvhodnej�� a a z h�adiska spo�ahlivosti najlep�� sp�sob, ako riadenie urobi�, je schematicky zn�zornen� na nasleduj�cich obr�zkoch.

Treba si uvedomi�, �e na tomto k�sku oceli, bude zavesen� cel� model. Pri letovej r�chlosti a statickej hmotnosti bude odstrediv� sila dosahova� �ctyhodn�ch hodn�t. O tom, ako sa d� vypo��ta�, si povieme nesk�r.

Preto mus� by� vahadlo vyroben� z oce�ov�ho plechu hr�bky 1 mm, pre modely kateg�rie F2B, pr�padne v��ie a �a��ie modely z 1,5 mm. bod ot��ania - otvor v jeho strede vypuzdr�me mosadzn�m puzdrom tak, �e puzdro prisp�jkujeme do vahadla. Otvor v tomto lo�isku mus� by� nato�ko presn�, aby sa dalo �ahko nasun�� a ot��a� na �ape, ale aby malo minim�lnu v��u (obr.6)

obr.6

Takto uroben� vahadlo je mo�n� umiestni� do kr�dla r�znymi sp�sobmi. Ale jeden odpor��am pre jeho presnos� a spo�ahlivos�. Spo��va v mont�i vahadla medzi dve zosilnen�, stredov� rebr�, na dvoch preglejkov�ch �el�ch.

Obidve musia ma� obd�nikov�, alebo �tvorcov� p�dorys a otvor na umiestnenie �apu, mus� by� v�tan� do oboch �iel naraz. �el� treba vystu�i� z oboch str�n hranolmi 8x8 mm. Ako �ap tu sl��i skrutka M3, u v���ch modelov M4.

Do vahadla najprv zasunieme tiahla a karab�nky s oce�ov�mi lankami, ktor� vych�dzaj� z kr�dla. A� potom skompletizujeme a osad�me medzi stredov� rebr�.

obr.7

Tiahla a kormidl�

�al��m prvkom je prepojenie kormidla a klapiek tiahlami. Najvhodnej�� sp�sob, je pou�itie oce�ov�ho dr�tu s priemerom 2mm, napr�klad �pice do bicyklov�ho kolesa. Je mal� pravdepodobnos�, �e sa podar� zohna� �pice dostato�nej d�ky, preto ich budeme musie� sp�ja�. NAJNEVHODNEJ�IE s� na tento ��el mosadzn� svorky, ktor� sa naz�vaj� �okol�dky, �i "lustersvorky". S�ce sa pohodlne na tiahlo aplikuj� a umo��uj� v�aka skrutk�m pohodln� nastavovanie, ale vibr�ciami sa sa tieto skrutky povolia a v�aka tomu sa rozpoj� tiahlo riadenia. Preto odpor��am NEPOU��VA�!

Najspo�ahlivej��m sp�sobom spoj�me dve �asti tiahla tak, �e zarovn�me kormidlo aj klapky do "nuly", presahuj�ce konce oboch �ast� tiahla prilo��me k sebe a bodovo zosp�jkujeme. Potom spoj nahusto ovinieme m�kk�m dr�tom, najlep�ie meden�m a cel� spoj d�kladne zosp�jkujeme. Neznamen� to ale, �e tam mus�me pou�i� ve�a c�nu - "menej je niekedy viac".

obr.8

V pr�pade, �e zvol�me model s klapkami, je nutn� ich mechanicky prepoji� s v��kovkou. Prvou "f�zou" je prepojenie vahadla a klapiek, tu posta�� krat�� kus �pice. Druhou "f�zou" je prepojenie klapiek s kormidlom, hore uveden�m sp�sobom. Jemn� doladenie polohy klapiek vo�i kormidlu, je najspo�ahlivej�ie pomocou kovov�ch vidli�iek s �apom (naj�astej�ie pou��van� v RC modeloch), ktor� sa naskrutkuj� priamo na z�vit na konci tiahla (obr.10)

obr.9 obr.10

Copyright © Domovská stránka upútaných modelov / Slovak CL Homepage
Všetky práva vyhradené

Publikované: 15.04. 2007 (2057 čitateľov)