Systmy riadenia uptanch modelov. - Domovská stránka upútaných modelov / Slovak CL Homepage

Systmy riadenia uptanch modelov.






Riadenie uptanch modelov, zjednoduene povedan, delme poda vvodu laniek. Prv spsob je vvod laniek pod, respektve nad krdlo a druh v krdle. Bez ohadu na to, i bude mechanizmus tiahel skryt v trupe, alebo nie, je tiahlami ovldan vkov kormidlo.

Zkladnou ovldanou funkciou vetkch uptanch modelov je vkovka. Jej vchylky by mali by 20o – 30o nahor a 15o a 20o dolu. Pri sprvnej kontrukcii riadenia, by sa mali vchylky riadenia zhodova s vchylkami rukovte.  Aby to tak bolo, treba dodra urit zkladn pravidl. Tm najdleitejm pravidlom je dodranie pomerov jednotlivch vzdialenost tak, ako to je znzornen na nasledujcom obrzku. Pomer "P" prevodu sa mus pohybova v rozmedz 1,5 a 2,0, ako je to znzornen na obrzku 1.

obr.1

Uptan modely ale nies iba kolnou kategriou, u ktorej vystame iba s dvojlankovm riadenm. U modelov makiet je potrebn poas letu ovlda otky motora, prpadne alie funkcie (klapky, podvozok, odhodenie bmb a in). Na ovldanie tchto funkci sa pouva niekoko spsobov. Zkladn a kontrukne najjednoduch je ovldanie  funkcie spojen s vkovkou (obr. 4). Tento systm pracuje tak, e v krajnej polohe vchylky vkovky sa napne pomocn lanko a nsledkom toho sa vykon poadovan funkcia. Princp je sce jednoduch ale pomerne nevhodn, pretoe k vykonaniu funkcie vdy prde aspo na krtky as k ovplyvneniu charakteru letu (pln natiahnutie alebo potlaenie vkovky). Preto sa tento systm uchytil len v kategrich F2A a F2C ku zhasnaniu motora.

obr. 3

al spsob ovldania je pomocou tretieho lanka. Lanko mus vychdza z trupu za osou vahadla, aby pri ovldan nestalo model do kruhu. Druh koniec je prichyten na rukovti. Vaka tomu, e lanko je napnan odporom vzduchu, mus by ovldac mechanizmus dran neustle v predpt pomocou pruiny, ktor zamedzuje jeho predasn spustenie. Takto mechanizmus je vhodn na ovldanie odhodenia bmb, ovldanie podvozku, prpadne ku spaniu programovho kota vo vntri trupu, ktor spa jednotliv funkcie ovldan servomechanizmami. Nehod sa vak na  ovldanie otok motora a klapiek. Na to je vhodnej spsob, ktor nepotrebuje predpnaciu pruinu, nevad mu odstrediv sila a je nm mon ovlda otky motora aj na modeli stojacom na zemi. Vyie spomenut poiadavky spaj mechanizmy s posuvnm alebo dvojitm, prpadne trojitm vahadlom.

Posuvn vahadlo

Princp mechanizmu je na obrzku 4. Vahadlo ovldajce vkovku je otone uchyten v beci na ape. Beec sa me vo vodtku posva vyznaenm smerom. Posun beca prebieha prostrednctvom pomocnho vahadla, ktor je uchyten otone na pevnom ape a prostrednctvom lanka 3. Pri ovldan vkovky lankami 1a 2 sa nepohybuje lanko 3 a nemen sa teda nastavenie otok motora. Pritiahnutm, alebo povolenm lanka 3sa nemen vzjomn nastavenie laniek 1 a 2, iba sa posunie pomocnm vahadlom hlavn vahadlo a zmen sa nastavenie motora, bez zmeny nastavenia vkovky. Vetky lank s za letu zaaen rovnakou silou, o je dan geometrickou podmienkou vzdialenost otvorov na pomocnom vahadle. Posuv lanka 3 je rovn pribline dvojnsobku posuvu laniek 1 a 2. Schma rukovti pre toto riadenie je na obrzku 6.

obr. 4

Paralelogram

Kontrukne jednoduch, a preto aj rozrenej je princp viacnsobnch vahadiel. Riadenie vyuva mechanizmus znmy pod nzvom "paralelogram" (obr.5) . Pri kontrukcii a vrobe musme dba, aby rozostup otvorov A boli zhodn. alej musia by zhodn rozostupy hlavnho vahadla B, s dkou spojovacieho vahadla C. Princp systmu spova v tom, e pokia sa spolone pohybuj lank 1 a 2 opanm smerom ako lanko 3, tak je ovldan iba vkovka a nastavenie otok motora zostva zachovan. Ale ak, pohneme iba lankom 1 oproti lanku 2, priom sa nepohybuje lankom 3, s ovldan iba otky motora a nemen sa poloha vkovky. Tento mechanizmus sa me poui aj s trojnsobnm vahadlom na ovldanie troch prpadne viacerch funkci, s pouitm tyroch laniek.

obr. 5

Mechanick prevedenie vahadla

Najvhodnej a a z hadiska spoahlivosti najlep spsob, ako riadenie urobi, je schematicky znzornen na nasledujcich obrzkoch.

Treba si uvedomi, e na tomto ksku oceli, bude zavesen cel model. Pri letovej rchlosti a statickej hmotnosti bude odstrediv sila dosahova ctyhodnch hodnt. O tom, ako sa d vypota, si povieme neskr.

Preto mus by vahadlo vyroben z oceovho plechu hrbky 1 mm, pre modely kategrie F2B, prpadne vie a aie modely z 1,5 mm. bod otania - otvor v jeho strede vypuzdrme mosadznm puzdrom tak, e puzdro prispjkujeme do vahadla. Otvor v tomto loisku mus by natoko presn, aby sa dalo ahko nasun a ota na ape, ale aby malo minimlnu vu (obr.6)

obr.6

Takto uroben vahadlo je mon umiestni do krdla rznymi spsobmi. Ale jeden odporam pre jeho presnos a spoahlivos. Spova v monti vahadla medzi dve zosilnen, stredov rebr, na dvoch preglejkovch elch.

Obidve musia ma obdnikov, alebo tvorcov pdorys a otvor na umiestnenie apu, mus by vtan do oboch iel naraz. el treba vystui z oboch strn hranolmi 8x8 mm. Ako ap tu sli skrutka M3, u vch modelov M4.

Do vahadla najprv zasunieme tiahla a karabnky s oceovmi lankami, ktor vychdzaj z krdla. A potom skompletizujeme a osadme medzi stredov rebr.

obr.7

Tiahla a kormidl

alm prvkom je prepojenie kormidla a klapiek tiahlami. Najvhodnej spsob, je pouitie oceovho drtu s priemerom 2mm, naprklad pice do bicyklovho kolesa. Je mal pravdepodobnos, e sa podar zohna pice dostatonej dky, preto ich budeme musie spja. NAJNEVHODNEJIE s na tento el mosadzn svorky, ktor sa nazvaj okoldky, i "lustersvorky". Sce sa pohodlne na tiahlo aplikuj a umouj vaka skrutkm pohodln nastavovanie, ale vibrciami sa sa tieto skrutky povolia a vaka tomu sa rozpoj tiahlo riadenia. Preto odporam NEPOUVA!

Najspoahlivejm spsobom spojme dve asti tiahla tak, e zarovnme kormidlo aj klapky do "nuly", presahujce konce oboch ast tiahla prilome k sebe a bodovo zospjkujeme. Potom spoj nahusto ovinieme mkkm drtom, najlepie medenm a cel spoj dkladne zospjkujeme. Neznamen to ale, e tam musme poui vea cnu - "menej je niekedy viac".

obr.8

V prpade, e zvolme model s klapkami, je nutn ich mechanicky prepoji s vkovkou. Prvou "fzou" je prepojenie vahadla a klapiek, tu posta krat kus pice. Druhou "fzou" je prepojenie klapiek s kormidlom, hore uvedenm spsobom. Jemn doladenie polohy klapiek voi kormidlu, je najspoahlivejie pomocou kovovch vidliiek s apom (najastejie pouvan v RC modeloch), ktor sa naskrutkuj priamo na zvit na konci tiahla (obr.10)

obr.9 obr.10









Copyright © Domovská stránka upútaných modelov / Slovak CL Homepage
Všetky práva vyhradené

Publikované: 15.04. 2007 (2123 čitateľov)

[ Späť ]



Design layout by Stefan Nagtegaal and Steven Wittens.
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.03 sekúnd