UTR (F2F) - Domovská stránka upútaných modelov / Slovak CL Homepage

UTR (F2F)

Pravidl kategrie UTR/F2F



Pravidl tejto kategrie s identick s kategriou CIAM FAI - F2F "Tmov modely pohan samozpalnm motorom a s plochm trupom". Je to podstatne zjednoduen verzia "dospelch" tmovch modelov a je mimoriadne vhodn pre modelrov, ktor chc s tmovmi modelmi zaa.

3.1. Kategria UTR (F2F) – tmov modely s plochm trupom, pohan samozpalnm motorom

3.1.1. Defincia preteku tmovch modelov s plochm tupom

  1. Sa tmovch modelov s plochm tupom (alej len F2F), je saou, pri ktorej s kvalifikan lety nasledovan finlovm pretekom, v ktorom sasne letia tri modely v kadom preteku. Modely letia v rovnakom kruhu, do ktorho vstupuj tmy zloen s jednho pilota a jednho mechanika. Vo zvltnych prpadoch, sa me pretek uskutoni iba s dvoma tmami.

  2. iaden len tmu nesmie by lenom inho tmu. Iba jeden z lenov tmu smie by takzvanm pecialistom. Modelr seniorskej vekovej kategrie sa povauje za pecialistu ak, sa umiestnil do:

  • tridsiateho prvho miesta na Majstrovstvch Sveta pre uptan modely v kategrii F2C (tmov modely)

  • alebo, do dvadsiateho prvho miesta na jednotlivej sai Svetovho Pohra F2C

  • alebo na jednom z prvch piatich miest celkovho hodnotenia sai Svetovho Pohra F2C

  1. Saiaci juniorskej vekovej kategrie sa za pecialistu nepovauje, ani ak sa umiestnil (-a) poda niektorho z vyie spomenutch kritri.

  2. Pretek sa uskuton na poet odlietanch okruhov zodpovedajcich definovan vzdialenos a mus obsahova medzipristtia na doplnenie paliva. Dosiahnut as potrebn na preletenie danej vzdialenosti je meran a zapisovan medzi signlom tartu a pristtm.

  3. Kvalifikan pretek sa uskutouje na poet 100 okruhov, o zodpoved vzdialenosti 10 kilometrov. Finlov pretek prebieha 200 okruhov, o zodpoved 20 kilometrom. Dve medzipristtia (na doplnenie paliva) s povinn poas kvalifikanch letov a p medzipristt poas finlovho letu.

  4. Poas preteku zostva pilot v strede letovho kruhu a jeho jedinou povinnosou je riadenie modelu. Mechanici s umiestnen na vonkajej strane kruhu, ako je uveden v bode 3.1.2. lohou mechanikov je tartovanie a nastavovanie motora a dopanie paliva poas medzipristt a vo veobecnosti, vetky ostatn potrebn innosti, ktor umouj modelu zastni sa preteku. Motor mus by tartovan dermi ryky do vrtule.

  5. Poas preteku mus ma mechanik na hlave ochrann prilbu, upevnen bezpenostnm remienkom a prilba mus by dostatone pevn, aby vydrala nraz letiaceho tmovho modelu.

3.1.2. Zvodisko

Zvodisko pre sa modelov F2F mus pozostva, zo dvoch sstrednch kruhov, vrazne vyznaench na zemi:

  1. Kruh pouvan mechanikmi: polomer 19,60 m. Tento je nazvan letov kruh a je rozdelen na es rovnakch sektorov po 60o (stupov). V kadom sektore je priestor na tartovanie a dopanie paliva, v dke jednho metra. Mus by vyznaen na vonkajej strane kruhu a je oznaovan ako tartovisko.

  2. Kruh pre pilotov: polomer 3 metre. Je nazvan ako stredov kruh. Stred tohto kruhu mus by vyznaen bielou farbou, ako kruhov bod, s priemerom 30 cm.

3.1.3. Defincia modelu UTR (F2F)

Model lietadla, pohan piestovm motorom, u ktorho vznik vztlak psobenm aerodynamickch sl na nosn plochy. Nosn plochy, s s vnimkou kormidiel poas letu nepohybliv.

3.1.4. Charakteristiky modelu UTR (F2F)

  1. Maximlny zdvihov objem motora: 2,5 cm3.

  2. Minimlna nosn plocha (St): 12 dm2.

  3. Celkov maximlna hmotnos: 700 g.

  4. Ploch trup: minimlna vka: 100 mm; maximlna rka: 20 mm.

  5. Motor mus by samozpaln (diesel), s atmosfrickm satm. Vrtua mus by bene dostupn, plastov, prpadne plastovo – kompozitn. Lamintov vrtule (uhlk, sklo), rovnako ako aj kovov, nie s dovolen.

  6. Minimlny povolen priemer pristvacieho kolieska: 25 mm. Pouvanie kovovch koliesok je zakzan.

  7. Maximlne povolen mnostvo paliva: 15 cm3. Povolen je iba jedna ndr, ktor obsahuje palivo a olej na mazanie motora.

  8. Modely musia lieta proti smeru pohybu hodinovch ruiiek.

  9. Podvozok modelu mus umoova normlny tart a pristtie.

  10. Model mus zodpoveda svojim stavom bodu 3.1.4 a – l, poas celej doby preteku, inak bude tm diskvalifikovan.

  11. Palivov ndr, palivov trubiky a pripojen plniace ventily a zariadenia na zhasnutie motora, musia by prstupn a spsobil na zmeranie celkovho objemu, ako kompletn celok. Ak organiztor zist, e palivov systm nie je prstupn k premeraniu, bude tm zo sae diskvalifikovan.

  12. Je odporuen model vybavi innm vypnanm motora, aby pilot mohol motor zastavi pred plnm vyerpanm paliva.

  13. Pravidlo B.3.1. asti 4B kdu FAI, sa pre kategriu F2F neaplikuje.

3.1.5. Kontrola – technick overenie

  1. Dka laniek: polomer letovej drhy je 15,92 m. Tto dka je meran od osi riadiacej rukovte, po os motora.

  2. Riadiaci mechanizmus: mus by pouit systm dvoch oceovch riadiacich laniek. Najmen priemer kadho lanka (struny) mus by 0,30 mm, s povolenou mnusovou toleranciou 0,011 mm. Ak s pouit stan lank, musia by zloen minimlne z troch prameov (samostatnch drtov), s najmenm povolenm priemerom 0,34 mm, bez mnusovej tolerancie. Meranie sa mus realizova mikrometrickm meracm prstrojom (mikrometer), s priemerom meracch eust najmenej 5 mm, najviac 8 mm. Pred kadm pretekom (kolom), mus by vykonan zaov skka riadiacich laniek a modelu silou, ktor sa rovn 30 nsobku hmotnosti modelu, maximlne vak do 140 N. Riadiaca rukov mus by postaven tak, aby vzdialenos medzi jej osou a bodom zavesenia laniek, nebola via ako 40 mm. iadne doplnkov spjanie, i stanie obidvoch riadiacich laniek navzjom nie je povolen medzi bodom vstupu laniek z modelu a bodu vzdialenmu 300 mm od rukovte. Pouitie pohyblivch zdruovaov laniek od miesta vstupu na krdle a rukovou vo vzdialenosti 2 cm maximlne 2 cm  je povolen.

  3. Palivov systm: objem palivovho systmu mus by skontrolovan meracm zariadenm, vizulnou kontrolou od vstupu ndre a palivovch trubiek. Kontrola bude vykonan pred saou a overen po ukonen finle (systm bude naplnen palivom a oderpan palivo zmeran odmerkou, alebo injeknou striekakou).

3.1.6. Organizcia preteku

  1. Tri kompletn tmy (vo zvltnom prpade dva) poletia v kadom preteku sasne, poda vylosovanho poradia. Kvalifikan lety s menej ako tromi tmami, bud zaraden na koniec vylosovanho poradia, aby do kvalifikcie boli pripusten prednostne preteky troch tmov v jednom pokuse.
  2. Losovanie je zabezpeen tak, aby sa umonila as iba jednho tmu danej nrodnosti v jednom kvalifikanom preteku.
  3. Ak nie je mon zabezpei opakovan pokus pre tm, zbor rozhodcov si vyiada dobrovonkov na doplnenie potu tmov na opakovan pokus. Rozhodcovia F2F potom spomedzi dobrovonkov rozhodne losovanm na doplnenie tmov pre opakovan pokus. Ak sa neprihlsia iadni dobrovonci, tm me opakova pokus samostatne.
  4. Tmy dostan monos preskania svojich motory pred vstupom do kruhu pod dohadom organiztora, tak aby neruili tartovaciu procedru preteku. Mechanici sa nesm pohybova s natartovanm modelom (prechdza sa).
  5. tartovisko (3.1.2. a) je obsaden jednm zo zastnench tmov. Prv obsadzuje ubovon tartovisko ten tm, ktor bol vylosovan ako prv pre dan pretek. alie tmy si vyberaj von tartovisk poda poradia v losovan. Vybran tartovisk s oznaovan ako obsaden, a do ukonenia celho preteku. Vber tartoviska pre finlov let sa uruje poda vsledku v kvalifikanom preteku. Prv je tm s najrchlejm asom, druh je tm s druhm najrchlejm asom, tret ..., at. V prpade zhody druhch najrchlejch asov v kvalifikcii, bude rozhodova vber poradia do finle.
  6. Po vstupe do letovho kruhu, plat zkaz tartovania motorov, pokia nebude vydan pokyn tartrom (Circle Marshall) na zahrievanie motorov, prpadne ak to Circle Marshall povol mimo stanovenho asu.

3.1.7. Pretek od tartu ukonenie

  1. Kad tm m pridelench dvoch asomeraov. Ich stanovite je na vonkajej strane letovho kruhu, v blzkosti tartoviska modelu, ktor maj sledova. S uren na meranie asu a potanie preletench okruhov pridelenho tmu.

  2. Prv signl tartra oznamuje mechanikom zaiatok zahrievania motorov po dobu 90 seknd. Druh signl, vizulny a akustick, oznamuje koniec asu na zahrievanie motorov a nariauje mechanikom zastavenie motora.

  3. Nasledujcich 30 seknd je urench na zveren prpravu (doplnenie ndr) a poslednch 5 seknd Circle Marshall sptne odpotava.

  4. tartovac signl dva tartr vizulne (mvnutm zstavy) a akusticky. Posledn 3 sekundy musia mechanici st vzpriamene pri svojich modeloch a piloti musia by v podrepe na hranici stredovho kruhu, s jednou rukou na zemi a rukovou tesne pri zemi tak, ako to zadefinuj rozhodcovia. tartovac signl mus by vrazn a krtky, tak aby umonil presne meranie asu (stlaenie stopiek).

  5. Model mus letie v normlnej vke od dvoch do troch metrov, s vnimkou predlietavania, vzletu a pristtia

  6. Pilot mus dra ruku s rukovou v polohe kolmej k osi tela a v osi spjajcej jeho plecia, alej mus by poloha ruky v strede hrudnka a ela, s vnimkou predlietavania, vzletu a pristtia, kedy je povolen vnimka na tri okruhy.

  7. Predlietavanie mus by vykonvan jedine nadlietnutm. V iadnom prpade nie je dovolen prekroi vku 6 metrov. Pilot predlietavanho modelu nesmie za iadnu cenu brni predlietavniu akmkovek manvrom a mus urobi predlietavajcemu pilotovi miesto po ukonen predlietavania.

  8. Model smie letie najviac dva okruhy bez beiaceho motora.

  9. Pristva sa vo vntri letovho kruhu a pristvajci model m prednos pred tartujcim.

  10. Model sa smie dotkn zeme len so zastavenm motorom, predtm, ne ho mechanik chyt.

  11. Po chyten modelu, sa mus mechanik vrti na tartovisko, alebo na najbliie tartovisko za miestom chytenia. tartovisko sa povauje za obsaden, ak na om stoj mechanik, aj ke je jeho model vo vzduchu.

  12. Po chyten modelu mechanikom a iba vtedy, je pilotovi dovolen vystpi jednou nohou von zo stredovho kruhu.

  13. Poas dopania paliva, tartovania motora a pri vypan modelu, mus mechanik dra model v kontakte so zemou aspo v jednom bode dotyku, stredovou osou mimo letov kruh. Poas tejto doby, mus by pilot v podrepe v stredovom kruhu, s jednou rukou na zemi a rukovou a lankami o najbliie pri zemi (poda defincie rozhodcov), pokm model nie je vypusten.

  14. Pretek kon po preleten stanovenho potu okruhov vetkmi saiacimi modelmi, najneskr vak, ak uplynul stanoven as do konca preteku. Tento as je stanoven na dobu 10 mint pre kvalifikan lety a dobu 15 mint pre finlov pretek.

  15. Ke model preletel stanoven poet okruhov, alebo po medzipristt z akhokovek dvodu neme pokraova v preteku, mus pilot zosta sedie, alebo upie na vonkajej strane stredovho kruhu. Opusti kruh me iba po odlietan vetkch astnkov preteku, alebo v prpade, e mu to povol Circle Marshall.

3.1.8. Defincia oficilneho letu

  1. Oficilny let pre kadho astnka je zaznamenan pokia mu nebol priznan pokus. Pokusy s priznan poda nasledovnch kritri:

  2. Ktormukovek tmu v kvalifikanom preteku, ktor bol preruen z dvodu prekky alebo kolzie, ktor nezavinil.

  3. Vo finle, ktor bolo preruen prekkou alebo kolziou, pred tm, ne ktorkovek z astnkov dosiahne poet 100 preletench okruhov, bude finle zastaven. Vetci astnci, okrem tch, ktor boli diskvalifikovan, maj priznan pokus.

  4. Ak pred preletenm 50 okruhov v kvalifikcii ktormkovek z tmov a v preteku zostane iba jeden z tmov, pretek sa ukon a tmu sa prizn pokus. Tmu, ktormu bol priznan pokus, je povolen as v alom preteku.

3.1.9. Napomnanie - vyluovanie

Pri kadom napomenut oznmi vedcemu drustva dvod napomenutia, take vedci drustva to me oznmi mechanikovi. V prpade vnych poruen pravidiel, maj rozhodcovia vyli tm z preteku.

Tm bude napomnan:

  1. Ak pilot preka alebo brni inmu pilotovi v pohybe v letovom kruhu (napr.: brnenm rukou druhmu pilotovi pri tarte), alebo spsobom riadenia svojho modelu brni inmu modelu v normlnom lietan, pri tarte, alebo pristvan.

  2. Ak pilot nechod do kruhu a stoj na rovnakom mieste (pivoting), napomha modelu ahanm tak, e pri choden cva, alebo chod tak, e m trvalo stredov bod medzi sebou a modelom.

  3. Ak spsob letu pilota nie je slade s bodom 4.G.7. f)

  4. Ak pilot fyzicky napomha modelu pokusmi o zvenie jeho rchlosti (ahanie) poas oficilneho preteku

  5. Ak poas tartu, alebo poas medzipristtia nie je jedna ruka na zemi a rukov a lank o najbliie pri zemi tak, ako to zadefinuj rozhodcovia, me by tm vylen z preteku.

  6. Ak vka letu prekrauje stanoven hodnoty.

  7. Ak mechanik obsluhuje model mimo vyznaen tartovisko.

  8. Ak pilot neuvon priestor pri predlietavan inmu predlietavajcemu pilotovi po ukonen vlastnho predlietavania

  9. Z dvodu inho poruenia pravidiel.

Tm bude z preteku diskvalifikovan

  1. Ak pilot vystpi zo stredovho kruhu predtm, ne mechanik chyt pristvajci model a/alebo pilotov spsob lietania nezodpoved bodu 3.1.7 f a 3.1.7 m.

  2. Ak mechanik vstpi (oboma nohami) do kruhu, alebo je v kruhu viac ako 0,5 metra.

  3. Ak mechanik doahuje model pomocou akchkovek predmetov.

  4. Ak je predlietavanie roben inak ako nadlietavanm pomalieho modelu.

  5. Ak pilot predlietavanho modelu brni akmkovek spsobom predlietavajcemu modelu.

  6. Ak niektor len tmu, jeho model, alebo lank spsobia kolziu.

  7. V prpade oddelenia akejkovek asti modelu, alebo ak model nezodpoved bodu 3.1.4 a - i.

  8. Ak let model viac ako dva okruhy so zastavenm motorom.

  9. Ak mechanik zachyt model s beiacim motorom, alebo ak sa takto model dotkne zeme.

  10. Ak po prebierke modelu tm pouije diely, ktor skontrolovan pri registrcii; ak tm zmen charakteristiku, alebo pecifikciu modelu inak, ne je povolen pravidlami, o me vies k uplatneniu napomenut, alebo trestu poda Veobecnej asti kdu FAI.

  11. Ak sa mechanik nesprva poda bodu 3.1.7 k, l.

  12. Ak tm zska tri nazbieran varovania za priestupky poas preteku.

3.1.10. Kvalifikcia a hodnotenie tmu

  1. Kad zastnen tm mus absolvova najmenej jeden kvalifikan pretek, aby sa kvalifikoval do finle. Sa bude organizovan na dve kvalifikan kol a ak to ur organiztor, na tri.

  2. Tri tmy, ktor v kvalifikcii bud ma zapsan tri najlepie asy, sa zastnia finle. Ak organiztor rozhodne, tri tmy, ktor v kvalifikcii bud ma zapsan tri najlepie asy, sa zastnia finle pre motory s oceovm vbrusom.

  3. Ak medzi kvalifikovanmi tmami vznikne zhoda asov z predolch kvalifikanch letov (po dvoch, alebo troch kvalifikanch kolch), prebehne medzi tmito tmami alie kvalifikan rozlietavanie, a km nezostane prslun poet tmov. V takomto prpade, bude uroben alie losovanie.

  4. Tento systm bude pouit iba v prpade, ak sa do finle kvalifikuj viac, ako tri tmy.

  5. Tmy, ktor sa zastnia finlovch letov, bud umiestnen na zaiatku tabuky, poda asu dosiahnutho vo finlovom kole. Ostatn tmy bud hodnoten najlepieho dosiahnutho asu v kvalifikcii. Hodnotenie ktorhokovek tmu, ktor prekroil asov limit preteku, ale nebol diskvalifikovan, bude roben poda potu dokonench okruhov. Ak vo finle bude diskvalifikovanch viac ako jeden tm, bud hodnoten poda potu ukonench okruhov. Diskvalifikovan tm bude zaraden vdy za ktorkovek tm, ktor pretek ukonil bez diskvalifikcie.

Poznmka: rozhodnutie rozhodcov mus by porovnan s potadlami okruhov, na zistenie potu „leglne“ absolvovanch okruhov.

3.1.11. Rozhodcova a asomerai

  1. Organiztor mus vymenova zbor najmenej troch rozhodcov. Rozhodcovia musia ma aspo jednu spolon re, priom s vnimkou zvltnych okolnost musia by aspo dvoch rznych nrodnost a najmenej jeden mus by vybrat zo zoznamu medzinrodnch rozhodcov pre kategriu F2C, ktor s navrhnut nrodnou organizciou leteckch portov na zklade ich sksenost a schvlen CIAM FAI.

  2. Pre kad tm bud uren dvaja asomerai ktor bud vybaven elektronickmi stopkami s presnosou najmenej 1/100 sekundy a asovm limitom aspo 15 mint.

  3. Platn as je vypotanm priemerom dvoch asov nameranch oboma asomerami a zaokrhlen na najbliiu vyiu desatinu 1/10 sekundy. Povolen je najv rozdiel 1 sekundy medzi dvomi asomerami. V prpade vieho rozdielu, m prslun tm monos vberu vypotanho priemeru, alebo opakovania preteku.

3.1.12. Rozhodovanie zboru rozhodcov UTR (F2F)

  1. Rozhodcovia s zodpovedn za sledovanie sprvania kadho tmu poas preteku. Tmy bud informovan o napomnaniach vizulnou signalizciou. Najviac po troch napomnaniach bude tm diskvalifikovan z preteku.

  2. Napomnania a odvolania s kadmu tmu potvrden tromi farebnmi svetlami:

  3.  Zelen svetlo – prv napomenutie (prv priestupok)

  4.  Oranov svetlo – druh varovanie (opakovanie predolho priestupku, alebo nov priestupok)

  5.  erven svetlo – vylenie (opakovanie predolch priestupkov, alebo nov priestupok)

  6. trestn as 5 seknd bude udelen tmu, ktor natartuje motor u poas odpotavania pred signlom tartu.

3.1.13 Protesty

V prpade protestu, je rozhodnutie zboru rozhodcov zvzn a konen pre vetkch astnkov. Uplatuje sa procedra zauvan pri pretekoch poda pravidiel FAI.









Pavol Barbari

Copyright © Domovská stránka upútaných modelov / Slovak CL Homepage
Všetky práva vyhradené

Publikované: 04.05. 2007 (14888 čitateľov)

[ Späť ]



Design layout by Stefan Nagtegaal and Steven Wittens.
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.02 sekúnd