U - Domovská stránka upútaných modelov / Slovak CL Homepage

U

Pravidl kategrie U



Dvodom zmeny pravidiel kategrie U bola jednak unifikcia s pravidlami eskej Republiky a jednak prava z dvodu nstupu elektrickho pohonu.
Tieto zmeny si vyiadali komplexn prepracovanie pravidiel, aby tak priblili kategriu pre prechod na vek akrobaty - F2B.

2.1.    KATEGRIA U - UPTAN KOLN AKROBATICK MODELY

2.1.1.    Vekov kategrie

Kategria je uren pre vetky vekov kategrie

2.1.2.    Defincia a charakteristika modelu U

Model kategorie U je ubovon uptan model lietadla pohan piestovm spaovacm motorem, alebo elektromotorom.
Maximlne rozptie    1350 mm
Maximlny zdvihov objem    4,6 cm3
Maximlne naptie nezaaenho zdroja    42 V
Tlmi hluku je povinn pri motore so zdvihovm objemom nad 2,5 cm3.
Model mus by vybaven pevnm podvozkom umoujcim bezpen vzlet a pristtie.
Model mus by vhodne nezmazatene oznaen sportovou licenciou.

2.1.3.    Riadace lank (struny)

Dka od rukovte po stred modelu mus by viac ako 13 m a menej ako 20 m.

2.1.    KATEGRIA U - UPTAN KOLN AKROBATICK MODELY

2.1.1.    Vekov kategrie

Kategria je uren pre vetky vekov kategrie

2.1.2.    Defincia a charakteristika modelu U

Model kategorie U je ubovon uptan model lietadla pohan piestovm spaovacm motorem, alebo elektromotorom.
Maximlne rozptie    1350 mm
Maximlny zdvihov objem    4,6 cm3
Maximlne naptie nezaaenho zdroja    42 V
Tlmi hluku je povinn pri motore so zdvihovm objemom nad 2,5 cm3.
Model mus by vybaven pevnm podvozkom umoujcim bezpen vzlet a pristtie.
Model mus by vhodne nezmazatene oznaen sportovou licenciou.

2.1.3.    Riadace lank (struny)

Dka od rukovte po stred modelu mus by viac ako 13 m a menej ako 20 m.
Skka pevnosti riadiaceho mechanizmu, rukovte a laniek sa vykonva najmenej jedenkrt poas sae, ahom 50 N (5 kp).

2.1.4.    Bezpenostn pravidl

Usporiadate mus zretene oznai stredov kruh priemeru 3 m pre pilota. alej mus vhodnm spsobom zabezpei, aby sa poas letu modelu nedostala in osoba bliie, ne 22 m od stredu kruhu.
Pilot modelu je povinn si pred odtartovanm modelu nasadi bezpenostn psik, spjajci riadiacu rukov so zpstm. Pri poruen tohto pravidla je let anulovan.
Km model nepristal a nezastavil sa motor, nesmie saiaci opusti stredov kruh a uvolni si bezpenostn remienok rukovte. Pri poruen tohto pravidla bude saiaci upozornen tartrom a pri prpadnom alom poruen bude diskvalifikovan. Poistn remienok si mus zabezpei saiaci.

2.1.5.    Bodovanie

Let modelu hodnotia dvaja, na sebe nezvisl bodovai. Jednotliv prvky s hodnoten 0 a 10 bodmi, priom sa udeuj len cel body. Hodnotenie oboch bodovaov sa sta.
Spsob bodovania:
Vborne Dobre Chybne Vynechan prvok
10 8-7 4-3 1-0 bodov

Niektor obraty maj nadhodnotenie, ktor sa prideuje, ke je obrat hodnoten aspo jednm bodovaom „dobre“ (4 body a viac). Nadhodnotenie sa zapota raz (1) k stu bodov od oboch bodovaov.

Tabuka nadhodnoten:
Vberov obrat nadhodnotenie
A vlnovky (3 okruhy) 1
B nzky let (3 okruhy) 0
C svieka 0
D let na chrbte (3 okruhy) 2
E e1) svratov oblk 0
e2) svrat 1
e3) opakovan svrat 3
e4) dvojit svrat 4
F f1) premet 1
f2) premety 2 3
G g1)obrten premet 1
g2) obrten premety 23
H h1) vodorovn osmika jednoduch 1
h2) vodorovn osmika 2
I i1) zvisl osmika jednoduch 2
i2) zvisl osmika 3
J tvorlstok 6

2.1.6.    Defincia pokusu, poet pokusov

Za pokus sa povauje, pokia model nedokonil 1 pln okruh po vypusten pomocnkom. V danom pracovnom ase me saiaci vykona ubovon poet pokusov.

2.1.7.    Defincia platnho letu

Let je platn, ke model ukonil jeden okruh od miesta vypustenia modelu.

2.1.8.    Poet letov

Kad saiaci m prvo na 3 platn lety vo vylosovanom porad.

2.1.9.    Poet pomocnkov

Kad saiaci smie ma najviac dvoch pomocnkov.

2.1.10.    Pracovn a prpravn as

Saiacemu mus by oznmen zahjenie prpravnho asu, najmenej 5 mint pred vzvou na tart. Meranie pracovnho asu je zahjen v momente, ke saiaci, alebo pomocnk, zane tartova motor, najviac vak 2 minty po vstupe do letovho kruhu. Pracovn as je 6 mint a po jeho uplynut sa neprideuj iadne body.
 

2.2.    LETOV PROGRAM

Letov program sa sklad z povinnch a vberovch obratov v urenom porad. Vberov obraty vypln saiaci do bodovacch hrkov pred tartom. Kad letov obrat okrem vzletu a pristtia, mus saiaci ohlsi zodvihnutm ruky, jeden okruh vopred. Medzi jednotlivmi obratmi mus model preletie najmenej 2 okruhy.

1. vzlet
2. vodorovn let (3 okruhy)
3. vkov let (3 okruhy)
4. vberov obrat
5. vberov obrat
6. vberov obrat
7. vberov obrat
8. pristtie
9. celkov dojem

2.2.1. Vzlet

Model mus plynule rolova po zemi najmenej tvrtinu kruhu, po hladkom vzlete plynule stpa a po dosiahnutie letovej hladiny 1,8 +/- 0,3 m (alej „normlna letov hladina“). Obrat sa kon preletenm modelu nad miestom, kde zaal let.
Chyby:    model sa po vzlete dotkne zeme, nestpa plynule, neprejde do vodorovnho letu v normlnej letovej hladine, vis na vrtuli, stpa prli rchle, alebo pomaly, at.

2.2.2.    Vodorovn let (3 okruhy)

Let sa vo vke ramien pilota.
Chyby:    Vka letu kole.

2.2.3.    Vkov let (3 okruhy)

V priebehu troch, po sebe nasledujcich okruhov, musia lank zviera so zemou uhol najmenej 45. Stred kruhu, ktor model opisuje, je priamo nad hlavou saiaceho. Navyie znmky sa udelia, ke uhol laniek neklesne pod 45, neprekro 60 a letov hladina je stabiln (model nekole). Niie znmky sa udelia za let pod rovou 45, ale aj ke sa men letov hladina. Ak sa kedykovek poas troch okruhov dostane model pod rove 30, obrat sa hodnot 0 bodmi.

2.2.4.    2.3.1. a 2.3.10. Vberov obraty

Saiaci si me pre kad let samostatne zvoli tyri vberov obraty. Povolen obraty s uveden v katalgu vberovch obratov.

2.2.5.    Pristtie

Model sa po zastaven motoru a po preleten normlnej letovej hladiny pribliuje plynule k zemi a pristva bez odskakovania, roluje a do zastavenia. Havria, alebo pristtie na predn as trupu s hodnoten 0 bodmi, ale ke model pristani dobre a prevrti sa a na konci dojazdu, zni sa hodnotenie, ktor by bolo pridelen, o 20%.

2.2.6.    Celkov dojem

Hodnot sa letov poloha a chovanie modelu ako v obratoch, tak medzi obratmi, istota prevedenia, rove vystupovania pilota a dodriavanie asovch limitov.

2.3.    ZOZNAM VBEROVCH OBRATOV

2.3.1.    Vlnovky (3 okruhy)

Model prelet kad okruh s najmenej dvomi vlnami. Poas vn stpa a kles pod rovnakm uhlom. Spodn letov hladina je vo vke ramien pilota, v hornej zvieraj lank uhol 60.
Chyby:    nenodriavanie letovch hladn, rzne tvary vn, mal poet vn. Pokia model opakovanie nedosahuje v hornej hladine aspo 30, hodnot sa 0 bodmi.

2.3.2.    Nzky let (3 okruhy)

Let sa vo vke najviac 1 m.
Chyby:    Vka letu kole. Pokia sa model behem obratu dotkne zeme, alebo vyltne nad 1 m, hodnot sa obrat 0 bodmi.

2.3.3.    Svieka

Model prejde zvislm stpanm z normlnej letovej hladniny do letovej hladiny s uhlom laniek 45 a 60 a v tejto hladine vykon aspo jeden okruh. Najvyie hodnotenie bude udelen za vykonanie obratu v hladine 60.
Chyby:    stpanie nie je vrazn, model sa neudr v hornej letovej hladine.

2.3.4.    Let na chrbte (3 okruhy)

Model mus preletie tri plynul, stabiln okruhy na chrbte, v normlnej letovej hladine. Spsob prechodu do letu na chrbte je ubovon a nehodnot sa.
Chyby:    nie je dodran letov hladina, alebo model kole.

2.3.5.    Svraty – skupina obratov

e1)    Svratov oblk
Obrat zana z normlnej letovej hladiny, prechodom do strmho stpania na jednej strane letovho kruhu. Pokrauje plynulm prechotom do vodorovnej pozcie v letovej hladine 60 a do strmho klesania. Kon vybranm na druhej strane letovho kruhu.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke. Obrat nie je ukonen na mieste protiahlom voi zahjeniu obratu. Model po zahjen „vyplve“. Ak nedosiahne model rove aspo 45, hodnot sa 0 bodmi.
e2)    Svrat
Obrat zana z normlnej letovej hladiny, prechodom do kolmho stpania na jednej strane letovho kruhu, pokrauje priamym letom nad hlavou pilota a prejde do kolmho klesania. Obrat kon vybranm do normlnej letovej hladiny na opanej strane letovho kruhu, ako zaal.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, stpanie a klesanie nie je kolm. Ak model nedosiahne poas svratu hladinu aspo 75, obrat sa hodnot 0 bodmi.
e3)    Opakovan svrat
Obrat sa skld zo dvoch svratov, spojench vodorovnm letom v normlnej letovej hladine, v dke pribline 1/2 okruhu, aby boli oba svraty vykonan po rovnakej drhe.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, stpanie alebo klesanie nie je kolm, miesto zaiatku kolmho stpania nie je toton s prvm svratom. Ak model nedosiahne poas prvho, alebo druhho svratu hladinu aspo 75, je obrat hodnoten 0 bodmi.
e4)    Dvojit svrat
Obrat sa sklad zo dvoch svratov spojench letom na chrbte v normlnej letovej hladine, v dke pribline 1/2 okruhu, aby boli oba svraty vykonan po rovnakej drhe.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, stpanie alebo klesanie nie je kolm, miesto zaiatku kolmho stpania nie je toton s prvm svratom. Ak model nedosiahne poas prvho, alebo druhho svratu hladinu aspo 75, je obrat hodnoten 0 bodmi.

2.3.6.    Normlne premety – skupina obratov

f1)    Premet
Obrat zana z vodorovnho letu v normlnej letovej hladine. Let po kruhovej drhe hore, v hornej adti premetu zvieraj lank uhol voi zemi najviac 60 a model je v pozcii na chrbte. alej pokrauje po kruhovej drhe smerom dole. Obrat je ukonen v normlnom vodorovnom lete v mieste, kde zaal.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen na rovnakom mieste a v predpsanej vke. V hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je kruhov, alebo je nemerne mal. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.
f2)    Premety 2
Model vykon na seba plynule nadvzujce premety, ktor maj by vykonan po zhodnej kruhovej drhe.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen na rovnakom mieste a v predpsanej vke. V hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je kruhov, alebo je nemerne mal. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.

2.3.7.    Obrten premety – skupina obratov

g1)    Obrten premet
Obrat zana z vodorovnho letu na chrbte, v normlnej letovej hladine. Let po kruhovej drhe hore, v hornej asti premetu zvieraj lank uhol voi zemi najviac 60 a model je v normlnej letovej pozcii, z ktorej pokrauje smerom dole. Obrat je ukonen v mieste, kde zaal. Povolen je varianta, ke obrat zane a kon v normlnom vodorovnom lete, v hornej asti premetu s uhlom laniek voi zemi najviac 60.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, v hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je kruhov, alebo je nemerne mal. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.
g2)    Obrten premety 2
Model vykon na sebe plynule nadvzujce obrten premety, ktor maj by vykonan po zhodnej kruhovej drhe.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen na rovnakom mieste a v predpsanej vke. V hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je kruhov, alebo je nemerne mal. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.

2.3.8.    Vodorovn osmiky – skupina obratov

h1)    Vodorovn osmika zjednoduen
Obrat zana z normlnej letovej hladiny. Model najprv vykon 3/4 normlneho premetu, nasleduje jeden obrten premet a 1/4 normlneho premetu, s vybratm do vodorovnho letu. Vekos obratu je tak, aby v jeho hornej asti zvierali lank uhol voi zemi najviac 60.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, v hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je v jednotlivch premetoch kruhov, alebo je nemerne mal. Vekos premetu nie je rovnak. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.
h2)    Vodorovn osmika
Obrat zana z normlnej letovej hladiny. Model najskr 1¼ a je ukonen 1½ normlneho premetu a vyklesanm do vodorovnho letu. Vekos premetu v hornej asti je tak, aby zvierali lank uhol voi zemi najviac 60.
Prv 1/4 normlneho a posledn polovica obrtenho premetu sa nehodnotia.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, v hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je v jednotlivch premetoch kruhov, alebo je nemerne mal. Vekos premetu nie je rovnak. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.

2.3.9.    Zvisl osmiky – skupina obratov

i1)    Zvisl osmika zjednoduen
Obrat zana z normlnej letovej hladiny, vykon 1/2 normlneho premetu, nasleduhe cel obrten premet a 1/2 normlneho premetu s vybratm do vodorovnho letu. Vekos premetu je rovnak a lank vo vrchole obratu zvieraj uhol voi zemi maximlne 90.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, drha modelu nie je v jednotlivch premetoch kruhov alebo je nemerne mal, vekos premetov nie je rovnak. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.
i2)    Zvisl osmika
Obrat zana z normlnej letovej hladiny, vykon 1½ normlneho premetu, nasleduhe cel obrten premet a 1/2 normlneho premetu s vybratm do vodorovnho letu. Vekos premetu je rovnak a lank vo vrchole obratu zvieraj uhol voi zemi maximlne 90. Prv polovica normlneho premetu a posledn polovica normlneho premetu sa nehodnotia.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, drha modelu nie je v jednotlivch premetoch kruhov alebo je nemerne mal, vekos premetov nie je rovnak. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.

2.3.10.    tvorlstok

Obrat sa vykonva po drhe zostavenej zo tyroch premetov rovnekej vekosti, umiestnench voi sebe tak, aby sa navzjom dotkali a vztvrali pomyseln tvorlstok.
Zana vodorovnm letom v hladine pribline 40. Model vykon normlny premet, pokrauje vodorovnm letom v dke zodpovedajcej pribline priemeru premetu, vykon 3/4 obrtenho premetu ukonenho v pozcii na chrbte v letovej hladine asi 40 a pokrauje stpavm letom pribline v dke jednho premetu v kolmom stpan a pokrauje 3/4 normlneho premetu do miesta, kde zaal normlny premet a vykon 3/4 obrtenho premetu. Obrat ukon zvislm stpanm, preletom nad hlavou pilota a vyrovnanm do vodorovnho letu v normlnej letovej hladine.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, drha modelu nie je v jednotlivch premetoch kruhov alebo je nemerne mal, vekos premetu nie je rovnak a jednotliv premety sa prekrvaj alebo sa nedotkaj.

2.4.    CELKOV HODHOTENIE

Poradie sa uruje stom dvoch lepch letov. V prpade rovnosti bodov, rozhoduje vsledok tretieho letu.
Skka pevnosti riadiaceho mechanizmu, rukovte a laniek sa vykonva najmenej jedenkrt poas sae, ahom 50 N (5 kp).

2.1.4.    Bezpenostn pravidl

Usporiadate mus zretene oznai stredov kruh priemeru 3 m pre pilota. alej mus vhodnm spsobom zabezpei, aby sa poas letu modelu nedostala in osoba bliie, ne 22 m od stredu kruhu.
Pilot modelu je povinn si pred odtartovanm modelu nasadi bezpenostn psik, spjajci riadiacu rukov so zpstm. Pri poruen tohto pravidla je let anulovan.
Km model nepristal a nezastavil sa motor, nesmie saiaci opusti stredov kruh a uvolni si bezpenostn remienok rukovte. Pri poruen tohto pravidla bude saiaci upozornen tartrom a pri prpadnom alom poruen bude diskvalifikovan. Poistn remienok si mus zabezpei saiaci.

2.1.5.    Bodovanie

Let modelu hodnotia dvaja, na sebe nezvisl bodovai. Jednotliv prvky s hodnoten 0 a 10 bodmi, priom sa udeuj len cel body. Hodnotenie oboch bodovaov sa sta.
Spsob bodovania:
Vborne Dobre Chybne Vynechan prvok
10 8-7 4-3 1-0 bodov

Niektor obraty maj nadhodnotenie, ktor sa prideuje, ke je obrat hodnoten aspo jednm bodovaom „dobre“ (4 body a viac). Nadhodnotenie sa zapota raz (1) k stu bodov od oboch bodovaov.

Tabuka nadhodnoten:
Vberov obrat nadhodnotenie
A vlnovky (3 okruhy) 1
B nzky let (3 okruhy) 0
C svieka 0
D let na chrbte (3 okruhy) 2
E e1) svratov oblk 0
e2) svrat 1
e3) opakovan svrat 3
e4) dvojit svrat 4
F f1) premet 1
f2) premety 2 3
G g1)obrten premet 1
g2) obrten premety 23
H h1) vodorovn osmika jednoduch 1
h2) vodorovn osmika 2
I i1) zvisl osmika jednoduch 2
i2) zvisl osmika 3
J tvorlstok 6

2.1.6.    Defincia pokusu, poet pokusov

Za pokus sa povauje, pokia model nedokonil 1 pln okruh po vypusten pomocnkom. V danom pracovnom ase me saiaci vykona ubovon poet pokusov.

2.1.7.    Defincia platnho letu

Let je platn, ke model ukonil jeden okruh od miesta vypustenia modelu.

2.1.8.    Poet letov

Kad saiaci m prvo na 3 platn lety vo vylosovanom porad.

2.1.9.    Poet pomocnkov

Kad saiaci smie ma najviac dvoch pomocnkov.

2.1.10.    Pracovn a prpravn as

Saiacemu mus by oznmen zahjenie prpravnho asu, najmenej 5 mint pred vzvou na tart. Meranie pracovnho asu je zahjen v momente, ke saiaci, alebo pomocnk, zane tartova motor, najviac vak 2 minty po vstupe do letovho kruhu. Pracovn as je 6 mint a po jeho uplynut sa neprideuj iadne body.
 

2.2.    LETOV PROGRAM

Letov program sa sklad z povinnch a vberovch obratov v urenom porad. Vberov obraty vypln saiaci do bodovacch hrkov pred tartom. Kad letov obrat okrem vzletu a pristtia, mus saiaci ohlsi zodvihnutm ruky, jeden okruh vopred. Medzi jednotlivmi obratmi mus model preletie najmenej 2 okruhy.

1. vzlet
2. vodorovn let (3 okruhy)
3. vkov let (3 okruhy)
4. vberov obrat
5. vberov obrat
6. vberov obrat
7. vberov obrat
8. pristtie
9. celkov dojem

2.2.1. Vzlet

Model mus plynule rolova po zemi najmenej tvrtinu kruhu, po hladkom vzlete plynule stpa a po dosiahnutie letovej hladiny 1,8 +/- 0,3 m (alej „normlna letov hladina“). Obrat sa kon preletenm modelu nad miestom, kde zaal let.
Chyby:    model sa po vzlete dotkne zeme, nestpa plynule, neprejde do vodorovnho letu v normlnej letovej hladine, vis na vrtuli, stpa prli rchle, alebo pomaly, at.

2.2.2.    Vodorovn let (3 okruhy)

Let sa vo vke ramien pilota.
Chyby:    Vka letu kole.

2.2.3.    Vkov let (3 okruhy)

V priebehu troch, po sebe nasledujcich okruhov, musia lank zviera so zemou uhol najmenej 45. Stred kruhu, ktor model opisuje, je priamo nad hlavou saiaceho. Navyie znmky sa udelia, ke uhol laniek neklesne pod 45, neprekro 60 a letov hladina je stabiln (model nekole). Niie znmky sa udelia za let pod rovou 45, ale aj ke sa men letov hladina. Ak sa kedykovek poas troch okruhov dostane model pod rove 30, obrat sa hodnot 0 bodmi.

2.2.4.    2.3.1. a 2.3.10. Vberov obraty

Saiaci si me pre kad let samostatne zvoli tyri vberov obraty. Povolen obraty s uveden v katalgu vberovch obratov.

2.2.5.    Pristtie

Model sa po zastaven motoru a po preleten normlnej letovej hladiny pribliuje plynule k zemi a pristva bez odskakovania, roluje a do zastavenia. Havria, alebo pristtie na predn as trupu s hodnoten 0 bodmi, ale ke model pristani dobre a prevrti sa a na konci dojazdu, zni sa hodnotenie, ktor by bolo pridelen, o 20%.

2.2.6.    Celkov dojem

Hodnot sa letov poloha a chovanie modelu ako v obratoch, tak medzi obratmi, istota prevedenia, rove vystupovania pilota a dodriavanie asovch limitov.

2.3.    ZOZNAM VBEROVCH OBRATOV

2.3.1.    Vlnovky (3 okruhy)

Model prelet kad okruh s najmenej dvomi vlnami. Poas vn stpa a kles pod rovnakm uhlom. Spodn letov hladina je vo vke ramien pilota, v hornej zvieraj lank uhol 60.
Chyby:    nenodriavanie letovch hladn, rzne tvary vn, mal poet vn. Pokia model opakovanie nedosahuje v hornej hladine aspo 30, hodnot sa 0 bodmi.

2.3.2.    Nzky let (3 okruhy)

Let sa vo vke najviac 1 m.
Chyby:    Vka letu kole. Pokia sa model behem obratu dotkne zeme, alebo vyltne nad 1 m, hodnot sa obrat 0 bodmi.

2.3.3.    Svieka

Model prejde zvislm stpanm z normlnej letovej hladniny do letovej hladiny s uhlom laniek 45 a 60 a v tejto hladine vykon aspo jeden okruh. Najvyie hodnotenie bude udelen za vykonanie obratu v hladine 60.
Chyby:    stpanie nie je vrazn, model sa neudr v hornej letovej hladine.

2.3.4.    Let na chrbte (3 okruhy)

Model mus preletie tri plynul, stabiln okruhy na chrbte, v normlnej letovej hladine. Spsob prechodu do letu na chrbte je ubovon a nehodnot sa.
Chyby:    nie je dodran letov hladina, alebo model kole.

2.3.5.    Svraty – skupina obratov

e1)    Svratov oblk
Obrat zana z normlnej letovej hladiny, prechodom do strmho stpania na jednej strane letovho kruhu. Pokrauje plynulm prechotom do vodorovnej pozcie v letovej hladine 60 a do strmho klesania. Kon vybranm na druhej strane letovho kruhu.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke. Obrat nie je ukonen na mieste protiahlom voi zahjeniu obratu. Model po zahjen „vyplve“. Ak nedosiahne model rove aspo 45, hodnot sa 0 bodmi.
e2)    Svrat
Obrat zana z normlnej letovej hladiny, prechodom do kolmho stpania na jednej strane letovho kruhu, pokrauje priamym letom nad hlavou pilota a prejde do kolmho klesania. Obrat kon vybranm do normlnej letovej hladiny na opanej strane letovho kruhu, ako zaal.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, stpanie a klesanie nie je kolm. Ak model nedosiahne poas svratu hladinu aspo 75, obrat sa hodnot 0 bodmi.
e3)    Opakovan svrat
Obrat sa skld zo dvoch svratov, spojench vodorovnm letom v normlnej letovej hladine, v dke pribline 1/2 okruhu, aby boli oba svraty vykonan po rovnakej drhe.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, stpanie alebo klesanie nie je kolm, miesto zaiatku kolmho stpania nie je toton s prvm svratom. Ak model nedosiahne poas prvho, alebo druhho svratu hladinu aspo 75, je obrat hodnoten 0 bodmi.
e4)    Dvojit svrat
Obrat sa sklad zo dvoch svratov spojench letom na chrbte v normlnej letovej hladine, v dke pribline 1/2 okruhu, aby boli oba svraty vykonan po rovnakej drhe.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, stpanie alebo klesanie nie je kolm, miesto zaiatku kolmho stpania nie je toton s prvm svratom. Ak model nedosiahne poas prvho, alebo druhho svratu hladinu aspo 75, je obrat hodnoten 0 bodmi.

2.3.6.    Normlne premety – skupina obratov

f1)    Premet
Obrat zana z vodorovnho letu v normlnej letovej hladine. Let po kruhovej drhe hore, v hornej adti premetu zvieraj lank uhol voi zemi najviac 60 a model je v pozcii na chrbte. alej pokrauje po kruhovej drhe smerom dole. Obrat je ukonen v normlnom vodorovnom lete v mieste, kde zaal.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen na rovnakom mieste a v predpsanej vke. V hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je kruhov, alebo je nemerne mal. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.
f2)    Premety 2
Model vykon na seba plynule nadvzujce premety, ktor maj by vykonan po zhodnej kruhovej drhe.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen na rovnakom mieste a v predpsanej vke. V hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je kruhov, alebo je nemerne mal. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.

2.3.7.    Obrten premety – skupina obratov

g1)    Obrten premet
Obrat zana z vodorovnho letu na chrbte, v normlnej letovej hladine. Let po kruhovej drhe hore, v hornej asti premetu zvieraj lank uhol voi zemi najviac 60 a model je v normlnej letovej pozcii, z ktorej pokrauje smerom dole. Obrat je ukonen v mieste, kde zaal. Povolen je varianta, ke obrat zane a kon v normlnom vodorovnom lete, v hornej asti premetu s uhlom laniek voi zemi najviac 60.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, v hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je kruhov, alebo je nemerne mal. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.
g2)    Obrten premety 2
Model vykon na sebe plynule nadvzujce obrten premety, ktor maj by vykonan po zhodnej kruhovej drhe.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen na rovnakom mieste a v predpsanej vke. V hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je kruhov, alebo je nemerne mal. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.

2.3.8.    Vodorovn osmiky – skupina obratov

h1)    Vodorovn osmika zjednoduen
Obrat zana z normlnej letovej hladiny. Model najprv vykon 3/4 normlneho premetu, nasleduje jeden obrten premet a 1/4 normlneho premetu, s vybratm do vodorovnho letu. Vekos obratu je tak, aby v jeho hornej asti zvierali lank uhol voi zemi najviac 60.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, v hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je v jednotlivch premetoch kruhov, alebo je nemerne mal. Vekos premetu nie je rovnak. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.
h2)    Vodorovn osmika
Obrat zana z normlnej letovej hladiny. Model najskr 1¼ a je ukonen 1½ normlneho premetu a vyklesanm do vodorovnho letu. Vekos premetu v hornej asti je tak, aby zvierali lank uhol voi zemi najviac 60.
Prv 1/4 normlneho a posledn polovica obrtenho premetu sa nehodnotia.
Chyby:    obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, v hornej asti je prekroen uhol laniek 60, drha modelu nie je v jednotlivch premetoch kruhov, alebo je nemerne mal. Vekos premetu nie je rovnak. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.

2.3.9.    Zvisl osmiky – skupina obratov

i1)    Zvisl osmika zjednoduen
Obrat zana z normlnej letovej hladiny, vykon 1/2 normlneho premetu, nasleduhe cel obrten premet a 1/2 normlneho premetu s vybratm do vodorovnho letu. Vekos premetu je rovnak a lank vo vrchole obratu zvieraj uhol voi zemi maximlne 90.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, drha modelu nie je v jednotlivch premetoch kruhov alebo je nemerne mal, vekos premetov nie je rovnak. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.
i2)    Zvisl osmika
Obrat zana z normlnej letovej hladiny, vykon 1½ normlneho premetu, nasleduhe cel obrten premet a 1/2 normlneho premetu s vybratm do vodorovnho letu. Vekos premetu je rovnak a lank vo vrchole obratu zvieraj uhol voi zemi maximlne 90. Prv polovica normlneho premetu a posledn polovica normlneho premetu sa nehodnotia.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, drha modelu nie je v jednotlivch premetoch kruhov alebo je nemerne mal, vekos premetov nie je rovnak. Ak model prelet v hornej asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot 0 bodmi.

2.3.10.    tvorlstok

Obrat sa vykonva po drhe zostavenej zo tyroch premetov rovnekej vekosti, umiestnench voi sebe tak, aby sa navzjom dotkali a vztvrali pomyseln tvorlstok.
Zana vodorovnm letom v hladine pribline 40. Model vykon normlny premet, pokrauje vodorovnm letom v dke zodpovedajcej pribline priemeru premetu, vykon 3/4 obrtenho premetu ukonenho v pozcii na chrbte v letovej hladine asi 40, alej let v pozcii na chrbte do miesta, kde zaal normlny premet a vykon 3/4 normlneho premetu. Obrat ukon zvislm stpanm, preletom nad hlavou pilota a vyrovnanm do vodorovnho letu v normlnej letovej hladine.
Chyby:    Obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, drha modelu nie je v jednotlivch premetoch kruhov alebo je nemerne mal, vekos premetu nie je rovnak a jednotliv premety sa prekrvaj alebo sa nedotkaj.

2.4.    CELKOV HODHOTENIE

Poradie sa uruje stom dvoch lepch letov. V prpade rovnosti bodov, rozhoduje vsledok tretieho letu.









Pavol Barbari

Copyright © Domovská stránka upútaných modelov / Slovak CL Homepage
Všetky práva vyhradené

Publikované: 04.05. 2007 (6748 čitateľov)

[ Späť ]



Design layout by Stefan Nagtegaal and Steven Wittens.
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.08 sekúnd